Priblížil sa posledný septembrový víkend a aj čas na ďalšiu akciu Okolo Slovenska. September bol na turistiku chudobný kvôli rodinným udalostiam a dovolenke, ktorú sme tento rok strávili v Rakúsku. Za tieto tri dni sme si to vynahradili za celý mesiac. Už v stredu poobede vyrážame na Svenovi vo dvojici spolu s Mirom Kardošom. Trojicu doplní už na minulej akcii spomínaný Dušan Reiser zo Sniny. viac
Včera poobede sme odchádzali z Martina okolo pol štvrtej s veľkými plánmi a predsavzatiami. No opäť sa potvrdilo staré známe – človek mieni, pán boh mení. Tento raz to bola, dá sa povedať, moja chyba, ale to až na záver. S malými zastávkami na oddych a s jednou povinnou vo Vranove sme sa dopravili do Remetských Hámrov večer okolo ôsmej.
A sme tu opäť späť po mesiaci. Počasie na tento víkend hlásia kadejaké, no my sme sa rozhodli to risknúť. Odchod avizujem na pol druhú hodinu rannú. O 1.45 ma zobudil Jožkov telefonát a ja som si uvedomil, že som zaspal. Vzápätí som volal Mirovi a ten ma potešil dobrou správou. Zaspal aj on. Je to kamarát, nenechal ma v tom samého.
Mesiac ubehol ako voda a my, v opäť pozmenenej zostave, vyrážame na východ Slovenska. Tentoraz zdolať poslednú etapu po maďarských hraniciach. Pred druhou v noci vyrážame z Martina ja, Jožko Minárik a Miro Kardoš. Teraz vynechal Janči Šparec, ktorý má veľa starostí okolo rodinných osláv. Meniny, narodky a tak ďalej. Náš cieľ je autom dôjsť na železničnú stanicu v Strede nad Bodrogom.
Zmena počasia na tento víkend a rôzne iné okolnosti ma donútili rýchlo konať. Chalani sú po tomto víkende rozlietaní a tak organizujem rýchlu trojdňovku. Mali sme ísť štyria, no na poslednú chvíľu odskočil Miro Kardoš pre zdravotné problémy. Na jeho miesto došiel konečne Jožko Minárik. No a trojicu uzatvárame ja s Jankom Šparcom.
Konečne sme sa dostali po dvoch mesiacoch rôznych odkladov a podobných peripétii na ďalšiu etapu Okolo Slovenska. Keďže sa vzdialenosti smerom na východ predlžujú, tak ráno vyrážame z Martina pred treťou hodinou rannou. Podľa navigácie je to do Moldavy nad Bodvou 231 km a časovo 3.16 hod. Ideme v tradičnom zložení.
Konečne sa počasie umúdrilo do takej miery, že je možné pustiť sa do ďalšej etapy tohto projektu. V decembri minulého roku sme to akosi prepásli a potom prvé dva mesiace v roku boli okrem zimy trochu iné starosti. Okrem toho Janko Miklušák sa zdravotne necíti práve najlepšie a v tomto momente odmietol svoju účasť.
Október nám časovo nevydal a tak celí natešení sme sa v novembri vrhli do pokračovania anabázy Okolo Slovenska. Počasie je stále nádherné. Takáto jeseň tu už roky nebola. Jany sa utrhol z roboty a tak v stredu ráno o pol piatej vyrážame z Vrútok do Fiľakova. Akurát som sa prepočítal v jednej veci.
A máme tu septembrovú akciu. Je to vlastne posledná trojdňovka na najdlhšej slovenskej vodnej hranici. Ráno sme spolu s Jančim na Svenovi dojachali ešte za tmy do hraničnej obce Slovenské Ďarmoty. O 5.15 nás autobusový dialkáč z Lučenca preváža do Šiah. Šahy opúšťame tesne pred šiestou po rýchlych raňajkách na autobusovej zastávke v centre.
Prázdniny sa prehupli do druhej polovice a nastal čas na ďalšiu etapu Okolo Slovenska. Tradične vo dvojici s Janom sa ocitáme ráno o šiestej v Chľabe, dedinke umiestnenej v juhovýchodnom cípe Podunajska. Tu sme sa ubytovali u pani Kormošovej /č.80/ a zároveň zaparkovali aj Svena. To už prichádza pán Farda. Je to chlapík z Kravian nad Dunajom, ktorý sa v závere minulej akcie ponúkol, že nás najbližšie odvezie.