A je tu ďalšia etapa anabázy Okolo Slovenska. Ráno okolo pol tretej ku mne prisadá Janko Miklušák a Sven nás opäť unáša letnou nocou. Po dlhej dobe už nejdeme na Bratislavu ale troška východnejšie. Náš dnešný cieľ je Komárno.
Mesiac ubehol ako voda a spolu s Janom Miklušákom sao tretej ráno pohýňame z Vrútok. Môj Sven nás nesie letnou nocou na moju desiatu akciu okolo Slovenska. O pol šiestej sme zastali uprostred Bodíkov. To je dedinka, nachádzajúca sa zhruba v strede Dunajského ostrova, ktorý tvorí z juhozápadnej strany Dunaj a zo severovýchodnej vodné dielo Gabčíkovo.
No a je tu tretia dvojdňovka v krátkom čase a opäť s Janom Miklušákom. Myslím, že je to tak na hrane a potom si dáme pauzu cca na mesiac. Po plánovaní rôznych variant som nakoniec poprosil Miša Kašpera o malú službu. Z domu sme ráno vyrazili tak, že pred siedmou sme odstavili Svena na hraničnom prechode Bratislava – Petržalka – Berg.
Keďže Jano Miklušák dostal chuť na chodenie po hraniciach a neprechádza ho to, patrične to využívam. Ženie ma do ďalšej dvojdňovky a ja súhlasím. Chce ísť už vo štvrtok, tak ideme vo štvrtok. Ráno vyrážame z Vrútok o piatej a navigácia nás ženie cez Bratislavu do Vysokej pri Morave.
Dnes je Veľký piatok pred Veľkou nocou a fakticky predĺžený víkend. Využívam to a plánujem ďalšie pokračovanie OS, ktoré som v jeseni minulého roku musel prerušiť pre chorobu. V poslednej dobe sa okolo mňa motal Jano Miklušák a tak sa mu táto myšlienka zapáčila, že sa rozhodol /uvidím dokedy/ so mnou putovať ďalej. Je v poradí, okrem mňa, piaty účastník tejto hraničiarskej akcie.
Rozhodol som sa, že konečne dorazím tie Biele Karpaty do konca. Ráno, keď som rozdelil prácu na firme, som vyrazil na Svenovi na miesto, kde som posledne skončil – prechod Vrbovce. Za päť pol jedenástej vyrážam po červenej značke do sedla Tri kamene. Tu v jednej červenej značke je zlúčená cesta M.Kudeříkové a Záhorácka magistrála.
Ráno o štvrť na šesť vyrážam z domu s veľkými predsavzatiami. Chcem sa za dva dni dostať do Hodonína. Realita ma však trošku uzemnila. V Květnej o siedmej ešte vydávam posledné pokyny po telefóne chlapom na firme. Potom vyrážam po zelenej značke na Veľkú Javorinu.
Po necelom mesiaci sme opäť na hraničnom priechode Horné Srnie. Je to vlastne začiatok Vlárskeho priesmyku. Pred pol ôsmou som zaparkoval Svena a o pol vyrážame ďalej po červenej značke. Ideme v zložení ja, Ivo Hauptvógel a mladý Ďoďo Mačo.
Po vyše dvoch rokoch všemožných aktivít som konečne urobil radikálny krok a zohnal som na pokračovanie /konečne!/ mojej okolo slovenskej anabázy suputnika. Ivo Hauptvógel sa nechal nadchnúť a po pár spolu absolvovaných túrach sa odhodlal na dvojdňovku so mnou. Ráno v kľude a bez náhlenia sme sa pobalili a na Svenovi sa vybrali k dnešnej etape.
Po mesiaci a pol sa dnes ráno o 7.15 začína ďalšia etapa prechodu Okolo Slovenska. Keďže Jožko Puškár po prvej etape ochorel a drží ho to dodnes, rozhodol som sa, že idem pokračovať ďalej. Vyzeralo to už tak, že pôjdem sám, no nakoniec sa predsa len rozkýval Miro Jurečka. Váhal a špekuloval, no nakoniec tu stojí so mnou a vyrážame vpred.