Akcia 4 – Biele Karpaty II.
13.08.2010 Piatok – Biele Karpaty II.
Po necelom mesiaci sme opäť na hraničnom priechode Horné Srnie. Je to vlastne začiatok Vlárskeho priesmyku. Pred pol ôsmou som zaparkoval Svena a o pol vyrážame ďalej po červenej značke. Ideme v zložení ja, Ivo Hauptvógel a mladý Ďoďo Mačo.
Najprv prechádzame asfaltkou celým priesmykom až do Svatého Štěpána. Tu schádzame z hlavnej na vedľajšiu cestu. Potom sa konečne vnárame do lesa. Počasie nám vyšlo nádherné a tak sa nám dobre šlape. Konečne sme sa vyškriabali na Javorník a tým sme sa oblúkom vrátili späť na hranicu. Chvíľa oddychu, doplnenie tekutín a šviháme ďalej po červenej.
Zalesnené, oblé hrebene nás cez Čerešienky doviedli až k smerovníku Na koncích. Tu ideme chvíľu po červeno žltej a po pár sto metroch už len po žltej. Tá nás vedie stále po hranici až ku kopaničiarskej osade Žítková. Tu sa striedajú asfaltové úseky s romantickými prehupmi cez čarokrásne zákutia. Nakoniec sa spúšťame k hlavnej ceste pod Starým Hrozenkovom. Tu si dávame obednú pauzu. Obedujeme v reštaurácii motela Trial, ktorá je súčasťou benzínovej pumpy. Dali sme aj tradičnú Plzeň a potom sme zhrešili s miestnym Janáčkom. Plzeň ako vždy vyhrala.
Po dobrom obedíku si s plnými žalúdkami pufkáme ďalej po žltej v smere Žár. Potom sme to konečne žltou doštrikovali až k Ceste hrdinov SNP. Tento úsek som šiel s otcom pred skoro 20-timi rokmi. Po žlto červenej asfaltke sme sa doťapkali až k chatám na Mikulčinom vrchu. Bolo už po sedemnástej hodine. Tu sa nám na druhý pokus podarilo ubytovať v horskej chate Arnika. Je to vlastne objekt bývalých Slováckych strojíren.
Vyfasovali sme „apartmán“ za 900,-Kč pre tri osoby. Kvalitu týchto ubytovacích zariadení v našich zemepisných šírkach radšej ani nejdem komentovať. Skrátka a dobre mali sme strechu nad hlavou a večer pri Janáčkovi aj celkom slušný žvanec do pusy. V noci sa /presne ako pri poslednej dvojdňovke/ prehnala poriadna búrka. Bol to rachot ako keby okolo prechádzal nákladný vlak.
14.08.2010 Sobota
Po nie moc prespatej noci vstávame do vyumývaného rána. Buntošíme pomerne skoro a tak už o pol ôsmej umytí a zbalení čakáme na raňajky. Chatárka nám pripravila obložené misy a k tomu sme si dali dobrý čierny čaj s medom.
O pol deviatej vyrážame po žlto zelenej v smere Lopeník. Najprv prechádzame cez Malý Lopeník a potom sa dostávame na Veľký Lopeník. Tu je aj vyhliadková veža, z ktorej sú celkom slušné výhľady. Pred desiatou už stojíme na vyhliadke a kocháme sa prevaľujúcou hmlou po okolitých kopcoch. Potom nám správca vyhliadky, ktorý prišiel tesne po našom príchode, predáva pohledy a núka nás miestnym bylinkovým likérom. Dali sme si po jednom na roztiahnutie ciev, prehodili sme pár slov a pokračujeme ďalej. Čaká nás pomerne strmý zostup až k ceste pod Březovou. Ivan už cíti kolená a tak aj filmujem jeho groteskno tragický zostup.
Prešli sme asfaltku a pokračujeme na posledný dnešný výšlap na Novú horu. Odtiaľ sa spúšťame do Květnej, kde nás už čaká objednaný taxík z Trenčína. Ten sa z nepochopiteľných dôvodov trmáca po vedľajších cestách a nakoniec po hodine a pol (!!) sme sa doslova doguľkali do Vlárskeho priesmyku. Na našu nesmelú otázku, že prečo sme nešli po diaľnici, sme dostali odpoveď, že to bol príkaz dispečera.
Boli sme z toho takí zmagorení, že som v taxíku nakoniec zabudol foťák a čiapku. Našťastie idem v týždni do Bratislavy, takže to vyriešim. Akcia ako taká dopadla výborne. Včera sme absolvovali 30 km a dnes niečo cez 10 km. Bolo to skrátka fajn…. Nabudúce nás čaká hneď z kraja Veľká Javorina.
