Okolo Slovenska

22.03.2008 Sobota – Moravskoslezské Beskydy

Dnes som s Jožkom Puškárom zahájil súkromnú akciu pešo Okolo Slovenska po štátnych hraniciach. Akciu som naplánoval hlavne kvôli tomu, že sú štyri dni voľna kvôli Veľkonočným sviatkom. Takže ráno na Bielu sobotu, pred siedmou hodinou odchádzame z Martina na mojom aute. Spolu s nami ide aj Janko Janák, ktorý má za úlohu stiahnuť auto späť.

Ideme smerom na Čadcu až do Čierneho pri Čadci. Začiatok našej trasy je  na železničnej zastávke v Čiernom. Tu nás Janko fotí pri pútači Trojmedzie. Posledné úpravy a o ôsmej vyrážame po zvlášťznačenom chodníku, ktorý nás privádza až na Trojmedzie. Tu nás vítajú mramorové mohyly troch štátov v spoločnosti dreveného chodníka a schodov. Počasie je chladné, zimnošedivé. Hlavné je, že neprší. Toho sme sa obávali najviac. Chceme ísť po žltej v smere na Hrčavu, no z priveľkej horlivosti sa púšťame po hraničných pätníkoch. Až po nejakej polhodine zisťujeme, že ideme po poľsko českej hranici. Tá ide však paralelne s československou hranicou a tak pri prvých domčekoch v Hrčave sa púšťame na správnu trasu. Napájame sa na ňu po pár desiatkach metrov. Jožkové obavy, že či to bude po hranici také jednoduché ako som hovoril sa nepotvrdili. Hranica je jasná a pätníky výrazné. A tak šlapeme terénom, ktorý tvoria časté prevýšenia, prechody potokov, močarísk a lúk. O jedenástej sa ocitáme na prvom cestnom hraničnom prechode – Svrčinovec. Keďže od nového roku sme súčasťou Šengenu, najbližšieho razítka sa dočkáme až na ukrajinských hraniciach. V miestnom hostinci sa sušíme, prezliekame a obedujeme. Nakoniec aj to razítko do vanderbuchu, špeciálne určeného iba na túto akciu, získavame tu. Potom pokračujeme ďalej a hneď skraja prechádzame aj prvú železničnú trať, ktorá smeruje na Mosty u Jablunkova. Prehupujúc sa cez Dejavku križujeme ďalší hraničný prechod Čadca – Šance. Odtiaľ sa už postupne dostávame do väčšej divočiny a aj naberáme výšku. S výškou sa objavuje aj sneh. Hrúbka snehovej pokrývky sa pohybuje od 5 cm do pol metra, ba v miestach závejov aj viac. Okolo štvrť na tri sa napájame na modrú turistickú značku, ktorá nás vedie na červeno značený hrebeň pod Veľký Polom. Sú tri hodiny popoludní a máme toho od rána plné zuby. Sme unavení, hladní a zisťujeme, že pôvodný cieľ- Bílý Kříž, je vzhľadom na pokročilú hodinu veľmi vzdialený. Zbiehame po červenej na Kamennú chatu a tu sa rozhodujeme prespať. Ubytko je veľmi slušné – na izbe teplo, sprcha a telka. V jedálni krb, teplá večera a dobré pivko. Až tu zisťujeme, akí sme unavení a dehydrovaní. Jedná noc stojí 450,-Kč vrátane raňajok, no skrátka maximálna spokojnosť.

23.03.2008 Nedeľa

Ráno sa budíme skoro, lebo sme zblbnutí zo vstávania v týždni. Po rannej hygiene schádzame na pol ôsmu objednané raňajky. Sú fakt bohaté a dokonca ochotná chatárka nám uvarí aj čaj do termosiek. Pred ôsmou odchádzame po červenej od chaty v smere na Veľký Polom. Je síce jasné počasie, ale mrazivé a vlastne celá dnešná túra je, ako hovorí Jožko, regulérne zimná. Po pol hodine stojíme na Veľkom Polome.
Je to vlastne najvyšší bod našej dvojdňovky. Foto, zápis do vrcholovej knihy a trocha čaju z termosky. Pred takmer dvadsiatimi rokmi som tu bol s otcom a taktiež v zimných podmienkach. Pokračujeme ďalej a po chvíli prechádzame popod Muřinkový vrch. Je tu kostolík z roku 1810, pri ktorom je prameň. Je krásny a tak pár záberov a valíme ďalej. Prechádzame popod Burkov vrch a zas pauzujeme pri smerovníku Čuboňov.
Odtiaľ ide značka na Uhorskú a Hlinené, ktoré sme v minulosti pokorili v rámci odznaku deväť kysuckých vrcholov.
Ďalej popod Malý Polom a cez Polomku sa blíži Bílý Kříž. Po pravej strane sa krásne vyníma Lysá hora, najvyšší vrchol Beskýd. Bol som na ňom pred 22 rokmi, keď som bol v osade Bílý Kříž na rekreácii ROH spolu s Ružou. Príduc do osady sa snažím v spomienkach oživiť predošlé obrazy. Z ubytovne Bílý Kříž sú prerobené, luxusné byty pre solventných a v prízemí je pripravená reštaurácia na otvorenie v blízkej dobe. Zapadáme do chaty Kysuca, kde si dávame polievku, pivo a razítko do vanderbuchu. Obsluha mizerná a prostredie také nijaké. Odtiaľ už volám Igorovi a navigujem ho na miesto nášho vyzdvihnutia.
Po chvíli oddychu sa vrháme do posledných kilometrov dnešného dňa. Prechádzame cez Súľov až po chatu Doroťanka. Na chvíľu kukneme dnu, no je tam tak nahulené, že sa otáčame a pálime ďalej. Naše dnešné finále je prechod Klokočov Bílá, no čím je bližšie, tým je každý stúpak ťažší a ťažší. Konečne o 14.20 stojíme na prechode a po pár minútach doráža aj Igor. Sme unavení, no spokojní. Na to, že je to po rokoch prvá dvojdňovka, tak je to pohoda. Úž teraz sa teším na ďalšie.