Okolo Slovenska

14.09.2011 Streda – Ipeľsko II.

A máme tu septembrovú akciu. Je to vlastne posledná trojdňovka na najdlhšej slovenskej vodnej hranici. Ráno sme spolu s Jančim na Svenovi dojachali ešte za tmy do hraničnej obce Slovenské Ďarmoty. O 5.15 nás autobusový dialkáč z Lučenca preváža do Šiah. Šahy opúšťame tesne pred šiestou po rýchlych raňajkách na autobusovej zastávke v centre.

Slnko ešte nevyšlo a my sa uberáme po hrádzi. Víta nás krvavé zore vychádzajúceho slnka. Vošli sme do Tešmáku, kde sme sa nechali zlákať turisticky náučným chodníkom. Mal by sa tiahnuť popri Ipli až za Ipeľské Predmostie. Je to však len zbožné prianie. Chodník je takmer nefunkčný a jednotlivé zastávky nachádzame len náhodne. Chvíľu sme sa pomotali okolo Ipľa, našli zopár čarovných zákutí a potom cez polia a Surdocké lúky sa vraciame na asfaltku. Tá sa dotýka meandrov Ipľa, čiže hranice. Zároveň opúšťame Nitriansky a vchádzame do Banskobystrického kraja. Pokúšame sa prejsť cez prírodnú rezerváciu Ryžovisko, no neúspešne.

Všade je vysoká tráva a mokrade. Prebojovať sa cez ne by bola riadna časová strata.  Opäť cesta nás doviedla cez Ipeľské Predmostie až do Veľkej Vsi nad Ipľom. Odtiaľ sa po ďalšej hrádzi dostávame do obce Balog nad Ipľom. Ďalšie občerstvenie v miestnej krčme, no to sme si už dali aj pivo. A zase hrádzou do Veľkej Čalomije a ďalšou do obce Koláre. Všade pijeme minimálne pol až liter tekutín, lebo slnko tu dole riadne pripeká. Od Kolárov ideme prakticky po ceste až do dnešného cieľa a tým sú Slovenské Ďarmoty. Dnes sme prešli cca 30 km, no v tomto úpeku sa nám zdali nekonečné. Je 17.30, keď sa ocitáme na nefunkčnej colnici.
Odtiaľ sme došmatlali k Svenovi na autobusovej zastávke. Som v pohode akurát moje staré čierne Lowy mi robia problémy. Asi budem mať opäť otlaky. Z Ďarmot sa presúvame do Veľkého Krtíša, kde máme rezerváciu v hoteli Dolina. Chvíľu trvalo, kým sme ho v meste našli, lebo navigácia nemala Krtíšske ulice. Neviem prečo… Po ubytovaní sme sklamaní týmto hotelom a tak sme rozhodnutí, že ďalšiu noc strávime určite inde. Vo vedľajšej reštaurácii pri večeri sa dozvedáme, že v Bušinciach, cieli zajtrajšej túry je údajne ubytovanie v súkromí. Uvidíme ráno. Večer sprcha a šup do hajan.

15.09.2011 Štvrtok

Ráno vstávame v pohode, akurát tie moje spodky chodidiel…. Skúšam preto tradičné členkové Alpine pro, no obávam sa, že už je neskoro. Sven nás preváža do Bušiniec, kde sa potvrdilo ubytovanie na súkromí a tak vzápätí si telefonicky rezervujeme nocľah. Potom raňajkujeme pri aute a zároveň čakáme na objednaný taxík z Krtíša. Ten nás vezie do včerajšieho cieľa – colnica Slovenské Ďarmoty. Je 7.55 a my vyrážame po hrádzi na Selešťany. Počasie je opäť výborné. V noci síce bola búrka, ale to na veci nič nemení, aspoň sa vyčistil vzduch.
Za Ďarmotami máme sa troška zdržíme pri prekračovaní riečky Krtíš, ale potom ide všetko opäť hladko.  Cez Selešťany sme prakticky len prebehli a jednou časťou po hrádzi a druhou po poľnej ceste sa dostávame do obce Vrbovka. Tradičná Kofola a z Vrbovky sa pokúšame nájsť cestu cez, podľa mapy, občas zaplavované územie.
Nachádzame však len lán kukuričného poľa a tak končíme predieraním sa vysokou trávou medzi Ipľom a kukuricou. Po tejto skúsenosti vieme, že tudy cesta nevede. Na jednej strane je to síce originálny spôsob chodenia po hranici okolo Slovenska, na druhej strane by sme na to potrebovali iný časový rámec.
Konečne sme sa kúsok od Hladovca vyhupli na cestu. Boli sme komplet ogombičkovaní rôznym rastlinstvom  a tak v najbližšej krčme sme sa aspoň prehrali. Do obce Kováčovce sme prišli presne o 12.00. Je štátny sviatok a miestne mini potraviny akurát zatvárajú. Nakúpili sme si potrebný proviant a v skromnom tieni obchodíku sme poobedovali. Dali sme si k tomu aj po dve pivá a tak plní energie vyrážame. Poľnou cestou sme sa prehupli cez horizont a prišli do Peťova. Tu sa otáčame prakticky o 90°a stúpame na sever. Po asfaltke prechádzame dedinku Kirt do obce Čeláre.
Ďalšia Kofča a za obcou po polňačke sa dostávame na poslednú hrádzu okolo Ipľa. Mám toho plné zuby a po príchode do Bušiniec aj oprávnene. Po ubytovaní sa som zistil, že mám zase dva naliate otlaky. Proste dokonané dielo zo včera. Týmto som odzvonil definitívne Lowam a budem si to musieť odtrpieť až do konca. Po sprche nasledovala už tradičná operácia. Potom sme si objednali večeru a zároveň aj raňajky z pizzérie vo Veľkom Krtíši. Nejaké pivko, večera a spánok.

16.09.2011 Piatok

Tretie ráno je už chladné. O šiestej vybieham v trenkách pre barák a fotím nádherný východ slnka. Trošku ma vykrútilo a potom v aute zisťujem, že je len 6°C. Jeseň klope na dvere…. Ešte včera sme si zaistili ochotného majiteľa ubytka aby nás ráno odviezol z Kalondy späť do Bušiniec. Ráno po raňajkách opúšťame ubytovňu a vezieme sa do Kalondy. Odtiaľ nás berie pán Skladáni späť a o ôsmej nás vykladá pri prameni miestnej kyselky v Bušinciach. Chce od nás len 5 € za naftu. Nemám drobné a tak mu dávam 10 €. Mávol rukou a poprial nám šťastnú cestu. Poďakoval som a zaželal som mu veľa zdaru v jeho podnikaní. Je 8.10 a prechádzajúc cez Bušince sa po asfaltke dostávame do obce Muľa. Tu sme uchvátení betónovým kostolom. Je nádherný a bol postavený v roku 1910.

To znamená, že má 100 rokov a vôbec nemám pocit, žeby mu zub času nejako ublížil. Prechádzajúc po dedine Jano už tradične ide na úrad a otravuje o ďalšie razítko. Ja ho čakám ako vždy vonku. Zrazu Jano vyletel, že nás starosta pozýva na kávu a kým si ju s nami nedá, tak nás nepustí. Prečo nie? Posedeli sme, vypili kávu a prehodili pár slov. Potom opäť asfaltka nás zaviedla cez Hámor do osady Rároš. Tu práve dokončujú nový most cez Ipeľ. Práve na ňom prebiehajú posledné práce. Veselo si po ňom kráčame, keď zrazu buď stavbyvedúci alebo šéf ochranky na nás vybehol, že sa máme vrátiť späť. Samozrejme na nás húkal po maďarsky, lebo práce realizovala maďarská firma. Vyrozumel som len toľko, že keď tam nepracujeme, nemôžeme tadiaľ ani prechádzať.
Vysvetľujem mu, že len rýchlo prejdeme a na druhej strane zmizneme. Trvá evidentne na svojom a tak s Janom mávneme rukou a riskneme to. Tvrdohlavo, no pritom veľmi rýchlym a svižným krokom prechádzame na druhú stranu, nedbajúc na jeho pokrikovanie. Vyšlo to. Chlapík si asi netrúfol na našu drzosť a kým sa spamätal, zmizli sme v poraste na druhej stane Ipľa. Šliapeme naďalej po asfaltke.
Medzi nami a Ipľom je aj železničná trať, pokračujúca z nášho územia. U nás je nefunkčná no zisťujeme, že na území Maďarska je využívaná. Dvakrát okolo nás prebehla motorová Anča.
Pred obcou Litke sa rozdeľujeme. Jano ide po trati a ja po ceste. Stretávame sa na žel. stanici v Litke. Krátka pauza, osvieženie a ďalej idem s ním po trati. Pred Ipolytarnócom schádzame na cestu a tou sa dostávame do dnešného cieľa. Ním je prechod Kalonda – Ipolytarnóc. Konečne… Opúšťame teda definitívne Ipeľ a od budúcej akcie sa vraciame do nám prirodzenejšieho prostredia. Tým sú horské hrebene, doliny, lúky a podobne. Kalonda je od Vrútok 152 km. Presne toľko bolo aj po Slovenské Ďarmoty. Čiže sme prešli fakticky polomer v dĺžke cca 75 km. Sme už takmer v polovici hranici s Maďarskom. Celkovo nám do 700 km veľa nechýba. Takže nabudúce hor sa do hôr!