Akcia 22 – Východné Karpaty – Vysoký grúň
01.11.2012 Štvrtok – Východné Karpaty – Vysoký grúň
Túto etapu sme mali absolvovať od piatku minulého týždňa. Počasie sa však tak zopsulo, že sme ju odložili na tento termín. Tým sme to však moc nevyriešili. Ani teraz nám počasie moc neprialo. Toto bola jedna z tých etáp, ktorá nám riadne začrela do útrob nášho morálu. Celé tri dni sme bojovali s ľadovým vetrom, snehom, dažďom a hlavne množstvom bahna a iného marasu.
A ako povedal Dušan Reiser, náš tútor týchto etáp, aspoň sme sa nezdržiavali „zbytočnými výhľadmi“. Tých bolo naozaj ako šafranu. V každom prípade už v stredu večer sme sa nanominovali do jeho domácnosti v Snine, kde sa opäť o nás postarala jeho starostlivá manželka Stela. Večer sme si políhali a dúfali, že počasie nás nebude moc decimovať.
Vstali sme do jasného, mrazivého rána. Po raňajkách a spáchaní hygieny, ktorú si zopakujeme až za tri dni v sobotu večer, sme naštartovali Svena a odviezli sme sa do záveru Doliny Udavy nad Osadným. Tu sme nechali auto a v zložení ja, Janči Šparec, Miro Kardoš a Dušan Reiser sme o 8.30 vyrazili po žltej značke na Balnicu. O deviatej sme na hranici pri smerovníku Balnica a vyrážame po červenej značke západným smerom. V pohodovom tempe sa postupne brodíme 10 cm hrubou, snehovou triešťou, ktorú do rána pozhadzoval vietor zo stromov aj vďaka miernemu otepleniu. Prebehli sme Rydošovú, Kýčerský grúň a cez Vrch nad Lazom sme sa dostali na najvyšší bod celej trojdňovky a aj Východných Karpát – Vysoký grúň/905 m.n.m./. v tejto výške nás riadne prefukuje ľadový vietor a vďaka snehovo ľadovej zmeske máme obuv čoraz mokrejšiu. Tu sa fotíme ešte raz všetci spoločne a potom nás Dušan opúšťa. Funguje opäť ako styčný dôstojník a tak sa spúšťa južne z Vysokého grúňa do doliny a popod hrebeň sa vracia do Doliny Udavy pre nášho Svena. My pokračujeme ďalej po hrebeni. Blato strieda sneh a naopak donekonečna. Hlavné červené značenie ešte ujde, ale ostatné odbočky z hrebeňa na našu stranu sú zatiaľ v zúfalom stave. Preto žltú odbočku na Oľšinkov sme jednoducho nezaregistrovali. Prebehli sme cez Sedlo pod Szcolbom a blížime sa k Lupkowskému priesmyku. Tu začínajú poletovať prvé dažďové kvapky. Zatiaľ sú to len náznaky a predzvesť nočného dažďa. V priesmyku sme sa najedli a pôvodný zámer, spustiť sa k Lupkowskému tunelu, sme pre hroziaci dážď zavrhli a pokračovali ďalej. Tento záverečný úsek okolo Palotskej jedliny venovali chalani zbieraniu hríbov. A mali celkom slušný úlovok. S malými prestávkami sme sa postupne prebojovali až do Laboreckého priesmyku. Je tesne po 16- tej hodine a tu nás už čaká Dušan spolu s Rasťom Snopkom. Rasťovi sme sa asi na minulej akcii zazdali a tak sa rozhodol, že zajtra s nami tiež okúsi hraničiarsky chlebík. Len čo sme posadali do auta, spustil sa vytrvalý dážď. Zišli sme do sedla a cez Palotu sme sa dostali k železničnej trati, smerujúcej späť k Lupkowskému tunelu. Z bývalej dvojkoľajovej železnice ostala jednokoľajka a tak sa násypom po chýbajúcej druhej koľaji dostávame až k bývalému železničnému hradlu. Z neho je teraz roky rokúce známa turistická útulňa Barbora. Piati hladní a uzimení vytrvalci sme sa ako kobylky pustili do postupného vytvorenia dočasného domova na dve noci. A tak sa kúrilo, varilo, pražilo, popíjalo, sušilo a jedlo. Deň skončil neskoro večer kakofóniou unavených a zároveň dobrým jedlom a pijatikou posilnených hlasov pri vyhriatej keramickej peci. Líhame si neskoro a vonku prší a fúka vietor.
02.11.2012 Piatok – Paseky
Vstávame do zahmleného rána bez dažďa. Rýchlo sa balíme, raňajkujeme a pripravujeme na dnešnú akciu. Po včerajšom prehýrenom večeri nikto nemá negatívne následky. Naše vyšťavené a unavené telá spracovali každý prijatý pokrm, či už v tekutom alebo tuhom stave a ekonomicky ho premenili na tak prepotrebnú energiu. Tým pádom nás neotravovali nejaké prípadné vedľajšie účinky, ktoré sú v bežnom civilnom živote tak známe. Vyvážame sa na Svenovi späť do Laboreckého priesmyku a tesne po deviatej sa vnárame do hmly po trase hraničného chodníka. Ideme opäť štyria, len miesto Dušana ide Rasťo. Prvá hodinka je v pohode, no potom sa spustil tichý a vytrvalý dážď a ten nám postupne prenikal až na kožu prakticky celý deň. Postupne sme sa prepracovali cez Prvý a Stredný hrb až na Paseky, najvyšší bod dnešnej túry. Opäť vo mne zavibrovali emócie pri spomínaní. Paseky sme zdolali spolu s otcom, Hadiskom a Vladom Sauchom pred 23 rokmi/vtedy aj s Kremencom/ za krásneho počasia. Dnes je to naopak. Prší a pár metrov za vrcholom Miro zúrivo zhadzuje ponožky, ktoré mu pijú krv a zároveň robia otlaky. Janči mu ponúkol svoje. V tejto hnusnej slote je jediné potešenie občasný hlt chladnej borovičky z malých kovových fľaštičiek a tak občasná prestávka zaháňa chmúrne myšlienky, vyvolané mokrým chladom a uzimenou nepohodou. Prebehli sme okolo modrej odbočky na Kalinov, pri ktorom je vojnový pamätník z 2.svetovej vojny a dostávame sa do rajónu dedinky Habura. Najprv míňame modrú odbočku pri smerovníku Vodojem a potom si chalani robia prestávku na jedlo. Ja pokračujem sám a v rámci možností si vychutnávam prechod cez Haburské rašelinisko. Je to veľmi zaujímavý úsek. Potom míňam zelenú odbočku Koprivničná a stále idem sám. Pred začiatkom rezervácie Kamieň ma dobehli chalani a dali sme borovičkovú pauzu. Moc sa nezdržujeme, lebo chvíľa bez pohybu okamžite spúšťa staccato cvakajúcich zubov. Dážď stále dobiedza. Potom sme narazili na cintoríny z 1.svetovej vojny. Najprv sme obzreli bližší na poľskej strane. Chalani idú aj na slovenskú stranu a ja radšej pokračujem ďalej. To už sa po chvíli ocitám pri smerovníku Kameň. Len čo som začal fotiť, došli aj chlapci. Zápis do knihy a spúšťame sa prehupom na Fedorkov. Chalani už utekajú do sedla a tak sa mi strácajú. Pred Fedorkovom prechádzam ponad pramenisko Laborca. Začínam nadávať na celý svet. Premočené nohy spôsobujú bolesť chodidiel a chodník, prakticky až do sedla, je posiaty vrstvou kameňa makadamového typu, ukrytého v jesennom listí a tak sa bolesť znásobuje. Nakoniec som sa hrešiac dostal o 16-tej hodine konečne do Čertížskeho sedla. Zhadzujeme zo seba totálne premočené zvršky a dávame na seba suché. Po ceste do Paloty sa zastavujeme v Habure a zahrievame s v miestnej krčme. Potom už len podobný scenár na Barbore ako včera, len s tým rozdielom, že alkohol padol na posledné priečky. Sústredili sme sa hlavne na doplnenie kalórií, sušenie vecí, včerajších hríbov, vykúrenie útulne a skorý odchod do postele, aby sme naozaj dobili baterky na zajtrajšok.
03.11.2012 Sobota – Kút
Zobúdzame sa do jasného rána tak ako v prvý deň. Skoro sme išli spať a tak skoro vstávame. Balíme sa na túru, raňajkujeme a keďže odchádzame, tak upratujeme aj celú chatu. Potom sa lúčime s Barborou a odchádzame do Čertížskeho sedla. Zo sedla odchádzame 8.50 hod. Je tak polo zamračeno a fúka vietor. Podstatné je však, že neprší. Prešli sme po úvodnej lúke a vnárame sa do lesa. Dnes ideme už len my traja skalní. Miro je dnes nejaký rozmrzený a tak nasadzuje svoje tempo a mizne nám vpredu. Ja s Janom sa pre zmenu opäť venujeme hubárčeniu. Odbiehame /hlavne Janči/ z chodníka a taška sa utešene plní. Po chvíli dosahujeme najvyšší bod dnešnej túry a to kótu Kút /697 m.n.m./. Potom s hríbovými prestávkami postupne míňame Beskyd a Sedlo Javoriny. Hrebeň sa postupne vlní hore dole a náš postup okrem hríbov sťažuje množstvo blata a vody priamo na hraničnej cestičke. Dostali sme sa až ku kóte Kýčera a odtiaľ sme za ¾ hodinku pri vyhliadkovej veži. Oproti nám ide Dušan a pri veži už čaká Miro. Pár fotiek a ruksaky s palicami sme hodili do auta. Dušan odchádza do priesmyku a odtiaľ k pamätníku. My traja pešo naľahko za ním. V Duklianskom priesmyku sme o 13.30 hod. Pár fotiek a schádzame k Duklianskemu pamätníku. Až tu fakticky končíme túto etapu. Fúka ľadový vietor a tak sa moc nezdržujeme. Záverečné fotky a utekáme do vyhriateho auta. V motoreste pri Svidníku sme si dali záverečný obed. Potom vezieme Dušana cez Svidník a Stropkov k mostu na rieke Ondava neďaleko Lomného, tesne nad vodnou nádržou Domaša. Tu je na rybách jeho kamarát, ktorý ho už odvezie na autobus do Stropkova. Ak bude za mesiac dobré počasie, tak stihneme ešte jednu etapu. Tú chce s nami absolvovať celú aj Dušan.
