Okolo Slovenska

31.08.2013 Sobota – Vysoké Tatry – Východný Mengusovský štít

Týždeň ubehol rýchlosťou blesku a my opäť odchádzame do Tatier. Ráno o piatej v Záturčí nastupujú ku mne do auta Janči a Ivka Šparcovi. Dušana som volal, no jeho členok pred týždňom na Rysoch odišiel na dobro a tak to vyzerá, že do konca roka s horami skončil. Miro musel ísť do roboty a tak štafetu držíme my traja. Sven nás unáša posledným prázdninovým ránom v smere na východ. V ústrety nám ide vychádzajúce slnko, ktoré veští krásny deň na horách. 

S malými prestávkami sme o 7.15 na parkovisku v Palenici Bialczanskej. Dávame sa do výstroja a čakáme na prvý konský povoz. Nakoniec sme sa nazbierali do počtu /14/ a pár minút po pol ôsmej vyrážame hore dolinou. V Doline Rybiego Potoku sme o pol deviatej. Sedenie pri koníkoch nás vyzimilo, no slnko a pol hodinový výbeh k Morskému oku nás rozohriali. Pri schronisku sme zdržali len chvíľku a schádzame k plesu. Obchádzame ho po červenej značke sprava a za 40 minút sme pri plese Czarny Staw pod Rysami. Chvíľku pauzujeme, fotíme a potom sa púšťame po zelenej značke do Mengusovského sedla. Sú to strmé chodníky, ale v pomerne slušnom stave. Rýchlo naberáme výšku a cez prvý obťažnejší úsek, ktorý už vyžaduje aj základné znalosti lezenia, sme sa prehupli do Mengusovského kotla. Postupne sa hadíme ďalej a cez ďalšie tvrdšie miesto sa dostávame na Kazalnicu/2159m/. Názov /po slovensky Kazateľnica/ perfektne vystihuje charakter tohto vysunutého vrcholu v severnom rebre Východného Mengusovského štítu. Pár fotiek a pokračujeme ďalej. O pol dvanástej stojíme v Mengusovskom sedle. Čiže 2 hodiny a 10 minút od Schroniska przy Morskim Oku. Slušný výkon. Podľa mapy táto trasa trvá 3 hod a 15 min. V sedle sa fotíme, prezliekame a jeme poživeň. Slnko v závetrí pekne hreje a my sa kocháme pohľadmi na Hincove plesá a blízky Kôprovský štít. O dvanástej sme sa pustili po bočnom chodníku popod Chlapíka k spadajúcemu južnému rebru. Potom sme sa pustili po jeho ľavej strane na vrcholový hrebeň. O štvrť na jednu stojíme na vrchole Východného Mengusovského štítu /2400m/. Výhľady máme stále výborné, no z diaľky už vidno približujúce sa dažďové mraky. Fotíme sa a vraciame sa späť. Až pri návrate zisťujeme, že druhá strana rebra je omnoho prístupnejšia a aj to pri zostupe využívame. Cez sedlo sme už len prebehli a po zelenej rýchlo zostupujeme. Mraky sa blížia. Zo štítu až k Czarnemu Stawu sme zbehli za 1,5 hodiny. Tesne pred plesom mi z pod nohy ušiel kameň a ja som švihol do kosodreviny. Pravá ruka nad zápästím ma riadne zabolela a ja tuším, že to nie je dobré. Prešiel som ešte pár metrov k plesu, kde už čakal Janči s Ivou a ďalšími 500 Poliakmi, potulujúcimi sa okolo plesa. Tí obdivujú mladomanželov, ktorí sa prišli vo svadobný deň pofotiť k Czarnému Stawu. Ja mám však iné starosti. Janimu odovzdávam fotoaparát a s chromou rukou schádzam k Morskiemu Oku. Môj starý horolezecký popruh využívam ako záves na ruku. Prešli sme okolo Oka sprava až ku chate. Začínajú strašiť prvé dažďové kvapky. Záľahy Poliakov nás ženú od chaty dole ku koňom. Tu sme si dali po pive a Jano, keďže je jasné, že ja šoférovať nebudem, si dal kofolu. Potom schádzame k povozom a môj úmysel, že dolu zveziem s nimi, som rýchlo zahnal. Davy čakajúcich ľudí ma odradili a tak som sa pripojil k Janovi a Ivke a peši schádzame dole až ku autu. Presne ako som to naplánoval. Sadli sme do auta, pohli sa a začalo liať ako z krhly.
Po príchode do Martina ideme hneď na pohotovosť do nemocnice. RTG snímok potvrdil moju predtuchu. Ruka je zlomená tesne nad zápästím z oboch strán. Doktor ma utešuje, že zlomenina je aspoň „čistá“ a bez posunu, čo znamená bezproblémové hojenie. Takže uvidím, kedy sa vrátim do turistiky.