Akcia 29 – Vysoké Tatry – Svinica
24.06.2014 Utorok – Vysoké Tatry – Svinica (2301 m n. m.)
Opäť sme využili medzeru v nestálom júnovom počasí a tak si vyberáme po niekoľkodňovom sledovaní meteorologického portálu Meteoblue práve tento utorok. K tejto etape ale potrebujeme styčného dôstojníka a tak som sa dohodol s Jankom Bisákom. Na poslednú chvíľu však ochorel a misia bola ohrozená. Janko sa však rozhodol, že choroba nechoroba, akcie sa zúčastní. Odchod je naplánovaný na 3.30 hod ráno. Ráno som sa však zdržal, lebo som zabudol mobil. Janči prišiel rýchlikom o tretej a Ľuba Feketeho som vyzdvihol od frajerky pri Jamajke v Priekope.
Ostal ešte Šparo a Miro v Záturčí. Šparo bol na mieste a Mira nikde. Telefónom som ho zobudil a tak z Martina odchádzame presne o 4.00. Počasie je mierne oblačné a dosť sa ochladilo. Dnes asi posledný krát obchádzame Tatry do Poľska cez Liptov. Zastavujeme na OMV pri Hybe, kde raňajkujem a potom už len na parkovisku za Lysou poľanou. Je presne 5.55 a my vyrážame po asfaltke hore Dolinou Bialki. Pri vodopádoch Mickiewicza prechádzame z asfaltu na chodník so zelenou značkou do Doliny Roztoki. Sme oddýchnutí a tak valíme celkom slušne. Na chate pri poľských plesách sme za dve hodiny z parkoviska. Tu sme trochu prejedli a za cca 20 minút kráčame ďalej. Ideme stále modrou značkou okolo plies a za poslednou žltou odbočkou na Orliu perč sa dostávame na Wyžnie Solnisko. Odtiaľ vedie neznačkovaný chodník až do hraničného Hladkého sedla. Do neho vedie červená značka z našej strany. Do sedla sme vybehli opäť na ľahko a potom ešte doľava na Hladký štít. Tu robíme foto a vraciame sa späť do sedla. Ešte na chvíľku doprava k Valentkovej a potom späť na Wyžnie Solnisko. Pokračujeme ďalej po modrej cez Wolarczyska a prehupujeme sa cez hrebeň Kolowej Czuby. Tu som chytil poriadnu krízu, do ktorej sa pridali brutálne kŕče do stehenných svalov. Pomaličky som sa dohrabal za ostatnými do sedla Zawrat. Počasie, ktoré bolo doteraz fantastické sa trošku zhoršilo. Tu som sa najedol a nadopoval magnéziom. Moc to nepomohlo. Pokračujeme spoločne po červenej značke na najvyšší bod dnešnej túry a fakticky aj tohoročnej anabázy Okolo Slovenska, vrch Svinicu. Kŕče ma neopúšťajú až po samý vrchol a tak sa so zaťatými zubami leziem po reťaziach miestami aj exponovaným terénom. Na Svinici sme o pol jednej a ja musím chvíľu sedieť aby sa mi svalstvo uvoľnilo. Potom nasleduje fotenie a doplnenie tekutín. Cez vrcholový hrebeň sa síce prevaľuje hmla, no výhľady sú stále slušné. Zo Svinice schádzame už po hraničnom hrebeni do Svinického sedla a tesne pred ním si užívame na poslednom snehu krátku guľovačku. Následne schádzame do Ľaliového sedla, kde oficiálne končia Vysoké Tatry. Presúvame sa cez Beskyd, poslednú kótu dnešnej túry do Suchého sedla pod Kasprovym vrchom. Odtiaľ po žltej značke schádzame na chatu Murowaniec, kde sme si dali pivko a niečo pojedli. Keďže dnes je Jána, Šparo poplatil nejaké to pivo. Potom po modrej značke konečne zostupujeme do Kužnice pod lanovku na Kasprov vrch. Je presne 16.55 a my máme za sebou 11 hodinovú túru vrátane nejakých oddychov. Tu nás už čaká Janči Bisák a spolu sa minibusom za 3 Zlote na hlavu zvážame k autu, ktoré je zaparkované pri kruhovom objazde. S dnešnou túrou a hlavne počasím som maximálne spokojný až na tie kŕče pod Svinicou. Nabudúce ťaháme už Červené vrchy.
