Akcia 31 – Západné Tatry – Klin
26.07.2014 Sobota – Západné Tatry – Klin (2176 m n. m.)
Na moje súkromné jubileum v turistike vyšla celkom slušná túra. Hlavný hraničný hrebeň Západných Tatier. Po poslednom prechode Kamenistou dolinou bolo jasné, že do Pyšného sedla musíme z poľskej strany. Ráno o 5.00 sa naloďujeme do Svena v zložení ja, Lenka, Janči Šparec a Miro Kardoš. Janči Bisák ide opäť ako styčný dôstojník. Cez Oravu šviháme do Zakopaného, časti Kiry. Dúfali sme, že budú premávať koníky, ale po nich nebolo zatiaľ naozaj ani smradu. Je trištvrte na sedem a my vyrážame hore Dolinou Koscieliska. Za hodinu sme na Schronisku na Hali Ornak.
O ôsmej otvárajú a tak si rýchlo kupujem odznak a magnetku. V závere pred chatou išli s nami aj miestni strážcovia TPN a tak s miernymi obavami odchádzame od chaty. Pár metrov sme išli po žltej a potom sme to švihli doľava, popri potoku po neznačenom chodníku. Tento chodník, podľa perfektnej poľskej mapy, ide až do Pyšného sedla. Vedie nádhernou divočinou pralesného typu a niekedy sa stráca v starom, kalamitnom dreve. V zásade je rozpoznateľný a hoci máme kompletne premočené topánky, tak sme za dve hodiny od chaty v Pyšnom sedle. Lenka si vyžmýkala ponožky a po nevyhnutnom fotení a nadlábnutí, pokračujeme už po značenom hrebeni na Blyšť. Počasie je stále nádherné napriek predpovedi, ktorá sľubovala dážď. Schádzame z Blyšťa a cez Bystré a Gáborovo sedlo sme vystúpili na Klin, najvyšší bod dnešnej túry. Bol to strmý a tiahly výstup a dal nám asi najviac zabrať. Je presne poludnie a tak sme na vrchole trošku schrumli a doplnili tekutiny. S Janom sa smejeme, že po tých dvadsiatich rokoch tie hory akosi „narástli“. Skrátka už nemáme dvadsať a v mojom prípade to platí dvakrát. Moja telesná váha ma tlačí do zeme a spomaľuje. Adekvátne sú potom aj výkony. Z Klina opäť padák dole a cez Račkovo sedlo a Končistú sa už pozvoľnejšie štveráme na Hrubý vrch. Odtiaľ brutálny padák a opäť strácame vyše 300 výškových metrov. „Čaro“ Západných Tatier spočíva práve v týchto prevýšeniach. V okolí hrebeňa sa prevaľujú avizované mračná a neďaleko aj búrky dudrú a hrmia. Pri tomto zostupe nás na 20 minút zasiahol ozaj len okraj búrky. Bundy máme v pohotovosti, ale nakoniec zostalo len pri pár osviežujúcich kvapkách. Nasleduje prechod cez miestami zubatú Deravú do sedla pod Deravou. Som pomerne vypľutý a tak dojedáme zvyšky proviantu. Na záver ešte čokoláda a zalievame sa vodou. S nabitými baterkami zvládame posledných 200 výškových metrov na Volovec. Som spokojný a Lenka tiež. To najhoršie máme za sebou. Miro s Janom sú cca hodinu pred nami. Z Volovca odbočujeme z červenej hrebeňovej značky a po modrej schádzame na Rákoň. Posledné pohľady na hlavný hrebeň a zostupujeme po žltej do sedla Zabrat. Bez zastavenia ďalej po zelenej až k bufetu pri Ťatliakovom plese. Je 16.45 a ja volám pani Ballovej, prevádzkarke chaty Zverovka, ktorá pre nás vybehla. Tú nám dohodol Vlado Mikula, oravský jaskyniar. Zobrala nás s Lenkou a aj Jančiho Bisáka, ktorý tu na nás čakal. Miro s Janom sa pustili pešo dole po asfalte. Pred rampou sme ich obehli. Na chate Zverovka sme dali halušky, doplnili tekutiny a o 17.45 vyrážame na Svenovi domov. Dnešná túra bola tvrdá, ale na druhej strane nám vyšlo úplne suprové počasie. Nabudúce končíme Západné Tatry a schádzame priamo na severnú Oravu….
