Akcia 32 – Západné Tatry – Rákoň
08.08.2014 Piatok OS 32 – Západné Tatry – Rákoň (1876 m n. m.)
Po dvoch týždňoch sme sa napriek zlej predpovedi počasia vybrali dotiahnuť Západné Tatry. Opäť sa potvrdilo to staré a v našom prípade možno otrepané príslovie, že šťastie praje odvážnym a pripraveným. Na túto akciu sme sa vybrali v trošku inom zložení. Nahlásil sa Peťo Kričko s Magdulou Gáťovou a Zuzka Gajdošová so synom Robkom. Tí išli v jednom aute a na Svenovi sme išli ja, Lenka a Miro Kardoš. Ráno o piatej sme vyzdvihli Mira v Záturčí a presunuli sme sa na benzínku do Sučian, kde dorazila druhá osádka.
Spolu sme vyrazili na Zverovku. O pol siedmej sme dorazili k chate, kde sme nechali autá. A opäť, deň vopred dohodnutá, prevádzkarka Táňa Ballová, nás zaviezla hore k Ťatliačke. Je sedem hodín a skupinka v zložení ja, Lenka, Peter a Miro vyrážame. Magda so Zuzkou a Robkom majú svoj program vo Zverovke a v závere dňa majú za úlohu prepraviť obe autá do Oravíc. My stúpame po zelenej značke cez sedlo Zábrať a ďalej po žltej na vrchol Rákoňa. Zvládli sme to za hodinu. Paradoxne sme po prvej hodine dosiahli najvyšší bod dnešnej túry. Odteraz pôjdeme už len nižšie, aj keď v realite nás opäť ničili časté prevýšenia. Takže každý meter, o ktorý sme schádzali nižšie a nižšie, bol tvrdo vydobytý. Keďže na hrebeni sa prevaľuje hmla, výhľady nie sú takmer žiadne. Cez Dlhý úplaz sme sa po modrej značke dostali na Lúčnu. Krátka pauza a pokračujeme ďalej po modrej hranici. Miro išiel vpredu a tak na chvíľu zakufroval a my s ním. Po niekoľkých desiatkach metrov sme sa zbadali na čučoriedkárskom chodníku. Traverzom doľava sme sa vrátili späť na hranicu a absolvovali sme strmý zostup do Bobroveckého sedla. Šli sme po pôvodnej modrej značke, ktorá je už zrušená. V sedle sme odfúkli a po ďalšom zrušenom, zelenom chodníku stúpame strmo vyše tristo metrové prevýšenie na Bobrovec. Hmla sa stále prevaľuje cez hrebeň, no my sme radi, že aspoň neprší. Na vrchole Bobrovca si dávame menšiu pauzu s občerstvením a zase strácame takmer tristo metrov pri zostupe do sedla Príslop. Tu už končí aj bývalý turistický chodník a nás čaká sto metrový výstup čisto hraničiarskym terénom na kótu Parzatczak. V tomto pomerne panenskom teréne nachádzame krásne hríby. Neodolali sme a zbierame ich. Potom prechádzame po mokrom a trávnatom hrebienku do Sedla pod Furkaskou a traverzom sprava obchádzame skalné steny Veľkej Furkasky až na jej vrcholový hrebeň. Postupne zostupujeme s rôznymi prevýšeniami cez skalnaté útvary Zamczyska, Koryciaňskej Czuby, Malú Furkasku až na Siwianskie Turnie. V tomto úseku to začalo na chvíľu smrdieť dažďom, no bol to len planý poplach, presne ako pred dvoma týždňami na Hrubom vrchu. Na pätníku č. II/262 sa stáčame doľava o 90° a schádzame do záveru Tichej doliny. Pri prechádzaní dna Tatranskej brázdy, pri pätníku č. II/263 oficiálne opúšťame Tatranský národný park. Tak to avizuje tabuľa a tak je to aj podľa mapy. Križujeme povodie Tichej vody, ktoré je teraz naozaj bohaté na vodu. Tohoročné neustále dažde vytrvalo zásobujú všetky možné korytá. Opäť stúpame, tentoraz na hrebeň Oravickej Magury, kótu Witowski Przyslop. Tu sa napájame na čiernu poľskú značku, ktorá nás doviedla na posledný hraničný vrchol – Maguru nad Oravicami. V pôvodnom odhade som rátal, že by sme to celé prešli za 8 až 9 hodín. Nakoniec bolo z toho takmer 11 hodín. Z Magury schádzame na Vyšné diely a tu sme opäť 2x zakufrovali. Takže blúdeniu celkovo pripisujem cca hodinu. Z Vyšných dielov sme časť úseku schádzali po potoku a po spätnom sa napojení na značku konečne prichádzame pred osemnástou hodinou do Oravíc, kde nás už čakal zvyšok osádky. Vibramy máme riadne premočené a špinaví sme ako prasce. Na dnes som spokojný. Najedli sme sa v chate Lux a potom odchádzame do Suchej hory na ubytovanie k Šuvadovcom.
08.08.2014 Piatok Skorušinské vrchy – Vyšné diely (1102 m n. m.)
Včera večer sme posedeli a tradičnou borovičkou zavŕšili večer. Ráno, ako vždy, vstávame skôr a po absolvovaní raňajok odchádzame. Dnes ideme bez Petra Kričku. Po včerajšku je komplet premočený. Ponúkol sa však, že nás odvezie do Oravíc a Svena nechá u Šuvadov na dvore. Je pol deviatej a my stúpame z Oravíc po žltej značke až na Vyšné diely. Odtiaľ ešte kúsok a dostávame sa na hranicu. Chodník je premočený a blatistý. Skrátka, žltá značka sa nám niekde za Mašňákovou stratila doľava a tak sme sa ťahali ďalej rovno po hranici. Po troch hodinách, keď sme opäť našli nejaké hríby a najedli sa riadne malín, sme sa konečne pregúľali cez dnešnú poslednú hraničnú kótu Kraviarki k cestnému hraničnému prechodu Suchá hora – Chocholów. Zišli sme fakticky do Oravskej kotliny. Dnes nám vyšlo fantasticky aj počasie a z posledných hraničných úsekov sme mali celé Tatry v panoráme tak, ako sme ich celé prešli. Najťažšie úseky máme za sebou a tak sa naozaj teším na celkové ukončenie tohto projektu. Pred nami sú rašeliniskové bory a na to sa teším.
