Akcia 33 – Oravská kotlina
12.08.2014 Utorok – Oravská kotlina
Tak ako som sa dohodol s Mirom Kardošom pri ukončení predošlej akcie, tak aj je. Ráno vyrážame z Martina cca 10 minút po piatej hodine rannej v smere Orava. Oravskú priehradu obchádzame zľava a keď sme pred Námestovom, avizujem dohodnutého taxikára. Ten nás bude čakať na hraničnom priechode Bobrov. Je zhruba 6.15 a my prichádzame k hranici. Presadáme do taxíka a ja musím presviedčať taxikára, že cez Poľsko je to na Suchú horu bližšie. Presne o siedmej prichádzame na priechod Suchá hora – Chocholów.
Po nevyhnutných prípravách a použití miestnych toaliet, 7.10 vyrážame po mokrej hranici. Je totálna, vysoká oblačnosť a vyzerá, že bude pršať, no za celý deň na nás spadlo iba zopár kvapiek. Najprv prechádzame okolo pasúcich sa stád dobytka a potom míňame v diaľke staničnú budovu už neexistujúcej železnice. Končia polia a my sa vnárame do nepriechodných húštin. Po pár desiatkach metrov sme sa zrazu vyhupli priamo do machnatého rašeliniska. Zo začiatku je to celkom prijateľné a dá sa povedať aj príjemné. Húpavá chôdza po vodou nasiaknutých hrubých kobercoch z machov a rašelinníkov je fajn dovtedy, kým miestami noha do nich nevbehne až po kolená. Scény zo starého českého filmu „Král Šumavy“ sme si okúsili na vlastnej koži. Navyše, aby nám nebolo ľúto, nás každého prenasleduje roj otravných, močiarnych múch. Sú ich stovky, ktoré nám krúžia tesne okolo hlavy a vždy, keď zastaneme, rozzúrene sa vrhnú na nás. To nás neustále núti do rýchlej chôdze na utekajúcom podloží, ktorá z pohľadu nezainteresovaného diváka musí vyzerať naozaj komicky. Nakoniec so zaťatými zubami sme sa doslova preplahočili k pätníku č. III/14. Tu vlastne skončil trojhodinový maratón cez najbrutálnejšie časti Suchohorských borov. Vďaka tomu, že sme narazili na náučný chodník Hladovské bory, je táto časť hranice doslova prechádzka proti tomu, čo sme šli doteraz. V závere týchto močarín sme mierne klesli k hraničnej riečke Jelešňa, na ktorú sa napája hranica v bode č. III/21. Chvíľku skúšame ísť po kľukatom meandri tejto riečky, no terén je opäť mokrý a dosť nepriechodný. Vyhrala nakoniec niekoľko desiatok metrov vedľa hranice položená cesta. Táto kopíruje hranicu a podľa mapy by sme mali postupne dôjsť až k hraničnému prechodu Chyžné – Trstená. Tento zámer nám ale nevyšiel. Z cesty nebola ani jedna odbočka doľava a tak sme sa zrazu ocitli na „predmestí“ Chyžného. Rozhodne sa nemienime vracať k hranici a preto pokračujeme ešte niekoľko metrov k najbližšiemu obchodu. Ten má nápis „Delikatesy“ a tak sme sa usadili na terase pod dáždnikmi a vytiahli proviant. K tomu sme si kúpili „mocne“ pivo a je nám sveta hej. Pri jedle trocha spŕchlo a ďalej k východnej hranici Oravskej priehrady pokračujeme už bez dažďa. Nakoniec sme došli až pätníku č. III/41, kde sa Čierna Orava vlieva do priehrady. Hladina je riadne zdvihnutá a určite nemáme šancu sa dostať na druhú stranu. Otočka a volám taxikára z rána. Chvíľu to trvalo, než sa rozkýval a nakoniec aj tak poslal manželku. My sa pomaly vraciame oproti do Chyžného. Taxík nás previezol cez Jablonku a Lipnicu Wielku na druhú stranu, kde spolu s Čiernou Oravou napája priehradu aj riečka Lipnica. Tu pokračujú štvormetrové pätníky a hranica sa vnára do pobrežných močarísk. Chvíľu aj skúšame, no nechuť sa opäť brodiť po kolená v močarinách nás odháňa ďalej od hranice. Tam si „užívame“ tiež svoje. Vysoké trávy sa striedajú s opustenými poľami, pasienkami a opäť močariskami, v ktorých sú množstvá rôzneho agresívneho hmyzu. Sme komplet dosekaní a doštípaní. Skrátka posilňujeme náš imunitný systém. Čo nás nezabije, to nás posilní. Konečne sme sa vyhupli na hlavnú cestu, kúsok od priechodu. Je 17.00 a my sme radi, že tento úsek, pre niekoho nezáživný, máme za sebou. Bola to určite zmena po tvrdých tatranských túrach. Pred sebou máme nástup na Babiu horu a to je pre nás v tejto chvíli najdôležitejšie.
