Okolo Slovenska

06.09.2014 Sobota  – Oravské Beskydy – Pilsko (1557 m n. m.)

Ubehol necelý týždeň a my, v tom istom zložení, sa vezieme Svenom do Vychylovky, cieľa tejto dvojdňovky. S taxikárkou, ktorá nás vozila posledné dve akcie sme spravili rýchlu dohodu. O ôsmej nás čakal jej manžel na parkovisku pred kostolom vo Vychylovke. Odtiaľ sme sa presunuli až na Podrycierovú do časti Šudovci, kde som pre miestnymi potravinami zaparkoval Svena. Potom nás chlap za 50 € vezie do Oravskej Polhory na prechod v sedle Hliny, kde sme skončili pred piatimi dňami. Tu sme zahájili prípravy pred štartom.

Včera, 5.9.2014, sa mi narodil ďalší vnuk Mirko a tak sme na jeho zdravie vypili po štamperlíku domácej slivovice. Tesne pred pol desiatou vyrážame po hranici v smere Pilsko. Za hodinu a pol sme na štátnej hranici pod Pilskom a tu sme na chvíľu zažili jediný dáždik za celé dva dni. Bolo to vlastne len jemné kropenie z brutálne čierneho mraku, ktorý sa vnášal nad vrcholom Pilska. Tu sme nechali ruksaky a išli sme sa prejsť priamo na vrchol. Je rozložitý a široký a, ako hovorí Miro, pripomína vrchol našej Tlstej. Vrátili sme sa späť a keďže občasné pofŕkavanie pokračuje ďalej, berieme bagáž a pokračujeme ďalej po modrej hranici. Prešli sme ponad lyžiarske vleky nad chatou Hala Miziowa a schovali sme sa do hustej mladiny. Tu sme si spravili obedný piknik. Medzitým prestalo pršať. Pokračujeme ďalej. Po chvíli sa pripája červená značka, ktorá nás sprevádza cez kóty Trup, Brts a na kóte Trzy Kopce pokračuje do vnútrozemia Poľska. My sa prudko stáčame doľava a cez Magurku, stále po modrej hranici, schádzame do Mútňanského sedla. Tu nás víta zhluk podivných ľudí. Sedia okolo ohňov a len tak postávajú. Dozvedáme sa, že sa jedná o lesný festival, ktorý organizujú miestni obyvatelia z oboch strán hranice. Niektorí ľudia sú v krojoch a je tu aj miestna ľudová muzika. Veková kategória sa pohybuje od 15 do 80 rokov. Je to zvláštne, tajomné a zároveň pekné divadielko a v našom prechode celkom príjemné spestrenie. Pokračujeme ďalej a kúsok za sedlom dávame pitnú pauzu. Počasie nám stále praje, akurát chodníky sú po celé dva dni blatisté. Tieto úseky hranice sú, až na malé výnimky, komplet zalesnené. Výhľady sú ozaj len sporadické. Konečne sme sa prehupli cez Hrubú Bučinu a blížime sa k dnešnému cieľu, chate na Krawcowom Wierchu. Tá je pár minút od hranice po žltej značke. Miro nás čaká v lese na hranici, no opäť sme sa nejako minuli a tak 15 minút po šestnástej hodine sme prišli ku chate bez neho. Mobilom som ho avizoval a tak sme sa spolu osviežili polievkou a poľským pivom. Pomaly nastala fáza relaxu. Spočívala v osprchovaní v sparťanskej sprche, ktorá je aj tak luxusom v týchto končinách. Ďalej prezlečenie do suchého a venovanie sa vodke Amundsen. Tou sme totiž riadne oslávili príchod malého Mirka. My s Mirom sme pili a Lenka len tak poskromne. Tá sa riadne napapala a večer sme ukončili obligátnou slivovicou. O pol deviatej už ležíme na kavalcoch. V noci sa pokúšali ubytovať na našej izbe nejaké Poľky, no to som vnímal iba ako kulisu v ozdravujúcom spánku.

07.09.2014 Nedeľa – Úšust (1155 m n. m.)

Po deväť hodinovom výdatnom spánku, ktorý bol len miestami prerušovaný výpadmi spomínaných Poliek, sme spokojní vstali. Pomaly sme sa pobalili a premiestnili pred chatu. Slnko je ešte za hrebeňom a my raňajkujeme. Je pomerne teplo a to pohodu iba umocňuje. Je presne sedem hodín a my vyrážame podľa plánu na hrebeň. Po desiatich minútach mi ťuklo, že nemám občiansky preukaz. Nechal som ho na chate pri zápise u „recepčnej“. Dlhonohý Miro sa ponúkol, že je rýchlejší a prebehne preň. Súhlasím a tak si prikladám na chrbát jeho ruksak a spolu s Lenkou pomaličky kráčame ďalej. Miro to otočil pomerne rýchlo a kúsok nad Ujsolským sedlom nás dobehol. Aj s občianskym preukazom. Postupne sme zišli na asfaltku a po chvíli sa ocitáme na hraničnom prechode Novoť v Ujsolskom sedle. Kúpeme sa v lúčoch ranného slnka a chvíľu sa zdržíme. Fotíme a upravujeme si výstroj. Potom vyrážame ďalej po hranici. Po vyše hodine míňame kótu Javorina. Chvíľka pauzy na doplnenie tekutín a postupne sme sa dostali na úpätie Úšustu. Je to dnes najvyšší bod a veru sme si poprdkali, kým sme sa šmykľavou cestičkou dostali na jeho vrchol. Na vrchole stál nejaký veriaci a modlil sa. Bol evidentne docvakaný, lebo o nás nezavadil ani pohľadom. Posedeli sme a to čo sme si poctivo vyšliapali, teraz strácame poriadne strmým zostupom k smerovníku Posúšust. Potom sa prehupujeme cez ďalšie kóty až na dnešnú poslednú a tou je Svítková. Odtiaľ je dokonca aj výhľad na Oravskú Maguru a hlavne Rozsutce a časť hrebeňa smerom ku Kriváňom. Hneď mi srdce pookrialo, že to máme do konca tohto projektu naozaj „za pár“. Z tejto kóty nasleduje posledný, opäť brutálny zostup do sedla Príslop a potom doľava zelenou značkou do Šudovcov k autu. Sme príjemne uťahaní a zároveň rozhodnutí, že predposlednú etapu z Vychylovky do Zvardonu tiež rozdelíme na dva dni a v kľude si ju celú vychutnáme. Takže za dva týždne…