Akcia 7 – Dolnomoravský úval
22. 04.2011 Piatok – Dolnomoravský úval
Dnes je Veľký piatok pred Veľkou nocou a fakticky predĺžený víkend. Využívam to a plánujem ďalšie pokračovanie OS, ktoré som v jeseni minulého roku musel prerušiť pre chorobu. V poslednej dobe sa okolo mňa motal Jano Miklušák a tak sa mu táto myšlienka zapáčila, že sa rozhodol /uvidím dokedy/ so mnou putovať ďalej. Je v poradí, okrem mňa, piaty účastník tejto hraničiarskej akcie.
Ráno prichádzame na Svenovi do Skalice. Nechávam ho zaparkovaný rovno pred mestskou políciou a privolávam vopred dohodnutý taxík. Je to Milan Lipa, ktorý ma viezol po poslednej akcii. Vezie nás do Zlatníckej doliny k salašu, kde som posledne skončil. S Janom si ešte dobaľujeme posledné veci a o 7.40 vyrážame po modrej značke na Fráterku. Dnes je fakticky prvý deň v tomto roku, keď sa teploty vyšplhali miestami pomaly k 30°C. Všetko je už nádherné zelené a vtáctvo sa ide rozdrapiť od spevu. Z plných pľúc nasávame jarný vzduch a patrične si to vychutnávame. Na Fráterke sa napájame na zelenú a spolu s modrou sa dostávame až na Mlýnky. Týmto definitívne opúšťame Biele Karpaty a hory ako také na dlhý čas. Prechádzame okolo chaty Jana, kde som minulý rok jeden čas plánoval prespať. Pokračujeme už len po zelenej miernou pahorkatinou okolo Sudoměřického potoka. Prechádzame okolo prvých a na dlhšiu dobu určite nie posledných viníc. Vchádzame do Sudoměřic a tu si dávame na chvíľu pauzu. Dávame si v miestnych Potravinách po jednom pive a ja sa po dlhej dobe cítim naozaj uvoľnene a aspoň na chvíľu bez starosti. Potom prechádzame na miestnu železničnú stanicu a Jano roztáča pečiatkovo letákový kolotoč. Tu podľa mapy končí zelená, no v skutočnosti pokračuje ďalej a privádza nás k Baťovmu kanálu na riečke Morávka. Pokračuje až na koniec Baťovho kanála a končí v prístave Skalica. Je to pekné a zaujímavé miesto. Možno tu raz zavítam s rodinkou. Tu trošku upravujem plánovanú trasu. Nejdeme po českej strane cez Rohatec ale po ochrannej hrádzi, ktorá nás vedie po slovenskej strane v blízkosti rieky Moravy. Navštevujeme aj Perúnsku lúku a dostávame sa do prvého kontaktu s Moravou. Potom sa oblúkom vraciame na hrádzu a pokračujeme až do Hodonína. Tu vchádzame tesne pred pol štvrtou a v centre sme zapadli do hospody Kunc a ochutnali sme domáce varené pivo Švihák 12°. Po chvíli ho však prekonalo čierne pivo Švihák 13°. Po nadlábnutí sme sa vybrali ďalej do mesta. Našli sme si spanie v ubytovni Hostel hneď vedľa stanice za 230 Kč na osobu. Spáchali sme hygienu a vybrali sa ešte späť do ulíc. Po chvíli túlania sme opäť zapadli ku Kuncovi a chviľu sme sa pasovali so Švihákom. Potom už len návrat do skromnej ubytovne a šup ho do hajan. V noci prešlo okolo pár hlučných vlakov ale cez závoj únavy sme ich vnímali len neurčito.
23.04.2011 Sobota
Ráno sa budíme o pol štvrtej a potom už len driememe do šiestej, kedy už pomaly vstávame. To skoré zobudenie bolo preto, lebo večer už o ôsmej sme sa šuchorili pod paplónmi. Jano s malým otlakom a obaja s doboľavenými nohami sme vycupkali z ubytovne. Skočili sme do miestneho marketu a nakúpili si proviant. Raňajkujeme na lavičke kúsok od vlakovej stanice, ktorú okupujú stovky nepríjemných holubov. Potom sme sa pustili cez mesto k zelenej značke. Nachádzame ju a je zhruba pol ôsmej, keď opúšťame mesto Hodonín. A opäť ochranná hrádza. Tá nás privádza k smerovníku Skářiny, kde opúšťame hrádzu. Ďalej ideme moravskými luhmi až k miestu zvanom Mikulčice – Valy. Je to miesto staroslovanského hradného osídlenia. Tu nastala pauza s desiatou a obzeraním miestnej lokality. Nasleduje únavný presun na páliacom slnku k Anglickej aleji a ďalej cez Rýnavu až k Tvrdonickému polesí. Odtiaľto odbočujeme zo zelenej značky a prechádzame skratkou na hraničnú ochrannú hrádzu pri Morave. Tu v prudkom južnom vetre sa prebíjame okolo hraničnej rieky až na prechod Lanžhot – Brodské. Nestíhame na plánovaný vlak o 13.40 a tak volám Lipu zo Skalice. Potom už len presun do Brodského na námestie a čakačka. Máme toho naozaj plné zuby. Za dva dni sme prešli minimálne 50 km, no vidno, že nie sme zvyknutí na rovinu. Tam je úplne iný pohyb ako v kopcoch. Nabudúce už pelášime okolo Rakúska…..
